Pri výpočtoch vychádzali analytici zo svetových cien ropy, indexu
podnikateľskej dôvery vo výrobný sektor v USA, vývoja juhokórejského
vývozu a Baltic Dry Indexu aj ďalších premenných. "Samozrejme, pokles
svetového obchodu môže byť výraznejší, pretože obvyklá korelácia meraná
pomocou lineárnych modelov nemusí nevyhnutne fungovať v čase krízy," uviedla spoločnosť.
Analytici upozornili, že v období negatívnych ekonomických podmienok je
prudký nárast neistoty jedným z dôvodov výrazného poklesu obchodu vo
vzťahu k hrubému domácemu produktu (HDP) a v súčasnosti je však tento
pomer historicky najvýraznejší.
Ďalším priťažujúcim faktorom je pre medzinárodný obchod protekcionizmus.
Od začiatku globálnej pandémie sa protekcionizmus v obchode zameriaval
na zabezpečenie dodávok základných zdravotníckych potrieb potrebných na
jej potláčanie. Väčšina opatrení sa týkala zákazu vývozu rúšok a iných
ochranných prostriedkov, respirátorov a chemikálií potrebných na výrobu
rôznych liekov," spresnili analytici.
Kríza viedla k zvýšeniu protekcionizmu aj v agropotravinárskom sektore.
Vlny nakupovania vyvolaného obavou z prísnych karanténnych opatrení sa
neobmedzili iba na domácnosti. Niektoré krajiny sa rozhodli zásobovať
obilím, aby zabezpečili kontinuitu vnútroštátnych dodávok. Najväčší
vývozcovia obmedzili dodávky pšenice na trh až o tretinu.
Ďalšou vyhľadávanou komoditou bola ryža. Hlavný exportér, ktorým je
India, už nie je schopná zabezpečiť dodávky, keďže protikaranténne
opatrenia narušili jej domáce dodávateľské reťazce. Znížila sa
dostupnosť pracovnej sily a sťažil sa aj prístup do exportujúcich
prístavov. Thajsku zasa vo vývoze ryže bránia prísne karanténne
opatrenia prijaté v Kambodži, ktoré pripravujú odvetvie o sezónnych
pracovníkov. V dôsledku toho cena ryže dosiahla koncom marca sedemročné
maximum.
"Jedinou dobrou správou je, že hraničné kontroly počas lockdownu mali len obmedzený vplyv na obchod,"
uviedli analytici. Výzvy vlád na premiestnenie výroby a zníženie
závislosti od dovozu predstavuje podľa nich ďalšie riziko pre svetový
obchod.
"V súčasnom kontexte predstava úplného premiestnenia výrobných
procesov na domácej alebo regionálnej úrovni len zdôrazní problémy s
rastúcimi výrobnými nákladmi a nedostatkom domácich zručností. Aj keby
sa problémy podarilo vyriešiť, akékoľvek nové lokalizovanie výrobných
procesov by stále záviselo od dodávok surovín, ktoré sa nedajú
presunúť," dodala Coface.